Príslušníci Multifunkčnej ženijnej roty sa v týchto dňoch na leteckej základni v Kandaháre (KAF) v podieľajú na budovaní a rekonštrukcii opevnení a po zimných záplavách upravujú riečiská z jari vysychajúcich riek. Veliteľ roty nadporučík Ján Štúber dodáva, že tiež budujú nocľaháreň pre afganských vodičov, ktorí aj z veľkých diaľok privážajú tovar na základňu a pred vstupom na ňu čakajú niekoľko dní aj týždňov. Dnešným dňom slovenskí ženisti začali stavať súčasť letiskovej plochy, ktorá bude slúžiť ako jedna z presunových dráh lietadiel.

„Počul som ešte na Slovensku reči, ktoré prácu našich ženistov nedoceňovali alebo jej neprikladali dostatočnú váhu. Nie je to tak. Velenie základne si ich prácu mimoriadne váži. Veliteľ základne aj ostatní dôstojníci medzinárodného štábu už vedia, že ak dostane na starosti projekt slovenská multifunkčná ženijná rota, viac sa netreba starať, lebo na našich je absolútne spoľahnutie,“ konštatuje podplukovník Juraj Česenek, hlavný inžinier KAF. Slovenský podplukovník, ktorý pôsobí na velení základne, plánuje a manažuje veľké projekty, ako je výstavba ciest, opevnení a ďalšej infraštruktúry. Tie bývajú projektované dlhodobo a ich príprava a výstavba trvá i niekoľko rokov. Zabezpečujú ich kontraktorské firmy. Slovenskí ženisti naproti tomu dostávajú veľa úloh, ktoré treba riešiť okamžite alebo čo najrýchlejšie. „To, čo by mi trvalo vyrokovať za veliteľstvo KAF s iným realizátorom hoci aj menšieho projektu týždne či mesiace, to je so slovenskými vojakmi otázkou dohody za pár hodín či dní,“ konštatuje podplukovník. Dodáva, že slovenská rota je preto jeho pravou rukou. Mimoriadne to oceňuje, pretože KAF je dislokované v bojovej zóne a niektoré veci treba riešiť naozaj okamžite.

„Keď sme boli vyzvaní odmínovať priestor za vonkajším perimetrom, kde padol bezpilotný prostriedok, SMS prišla o 17.15 hod. O 17.45 sme bol pripravení k nasadeniu,“ konštatuje zástupca veliteľa multifunkčnej ženijnej roty nadporučík Vitkor Bandor. „Bola to nebezpečná práca nielen kvôli samotnému prevereniu na mínovú bezpečnosť, ale aj preto, lebo v tme sa mohol skrývať nepriateľ. No a okrem toho našim ženistom robili divákov navôkol pobehujúce šakaly,“ poznamenáva podplukovník Česenek. „V našej rote je najdôležitejšia chuť robiť. Ak by ju niekto strácal, sú dve možnosti: kolektív ho vytlačí na okraj alebo ho strhne so sebou. U nás platí tá druhá možnosť,“ konštatuje nadporučík Štúber.

Podplukovník Česenek dodáva, že slovenskí ženisti by aj podľa názoru velenia KAF mohli disponovať niektorou technikou, ktorú nateraz k dispozícii nemajú. Ak ju však treba, dá sa zapožičať od kontraktorov, takže zadané úlohy vždy splnia. Výnimoční sú podľa neho aj preto, lebo im stačí úlohu zadať. Vypracovanie postupu, realizáciu projektu, jeho manažovanie a aj samotnú prácu už zvládnu vo svojej réžii. Aj preto si podľa neho zaslúžia uznanie a úctu.