Desiatnik Pravoľub Lamoš z martinského opravárenského práporu, ktorému v útvare nepovedia inak ako Dedo, je vo svojich 55 rokoch najstarším desiatnikom našich ozbrojených síl. Koncom apríla z nich odchádza.

„Takýchto vojakov by som si želal viac. Je odborne zdatný, skúsený a napriek svojmu veku nemá problémy ani s fyzickou záťažou. Aj posledné zamestnania ukázali, že tromfne aj mladších", hovorí o ňom veliteľ práporu podplukovník Daniel Ličko.

Rodák z Martina sa po 17 rokoch, keď ako rušňovodič poznal všetky trate od Čiernej nad Tisou po Českú Třebovú rozhodol zmeniť povolanie a stať sa vojakom. Spoločne so svojimi kamarátmi nastúpil do misie UNPROFOR v bývalej Juhoslávii. Najskôr ten kontrakt s armádou znel na dva roky. Z dvoch rokoch bolo nakoniec takmer 20. Po návrate z Balkánu nastúpil do vtedy práve vznikajúceho práporu okamžitej reakcie v Martine. Začínal som tam ako vodič muničného družstva na Tatre 815 (ťahač s podvalníkom). Nasledovali ďalšie zahraničné misie: UNTAES, KFOR a UNMEE v africkej Eritrei. Od roku 2005 je príslušníkom martinského opravárenského práporu. Pôsobí ako vodič ťahača uvoľňovacieho družstva 1. opravárenskej roty. Pred štyrmi rokmi sa ešte raz vrátil na Balkán. V slovenskom kontingente KFOR pôsobil ako príslušník čaty logistickej podpory.

„ Desiatnik Lamoš je výborný odborník. Bravúrne zvláda všetku techniku, ktorú máme v družstve. Od ťahača Tatra 815 s návesom, cez BVP, či uvoľňovací tank. Za volantom ťažkých vozidiel odkrútil množstvo kilometrov po celom Slovensku. Pri prevoze materiálu zo zrušených útvarov, či nadrozmerných exponátov, ako bol napríklad rádiolokátor na pásovom podvozku do Vojenského múzea v Piešťanoch musel neraz ukázať svoje vodičské umenie,“ hovorí o ňom jeho dlhoročný veliteľ družstva rotný Jakub Jaroš.

A veliaci poddôstojník roty nadrotmajster Marcel Cap pridáva, že desiatnik Lamoš je pre svojich mladších kolegov príkladom nielen pri ošetrovaní, údržbe techniky a jej prevádzke, ale aj svojimi životnými skúsenosťami. Je takou neformálnou autoritou v jednotke. A v neposlednom rade aj svojou poradovosťou a ustrojovacou disciplínou. Pri poslednom previerkovom zamestnaní bol podľa veliaceho poddôstojníka v tomto smere doslova vzorom pre svojich mladších kolegov. Desiatnik Lamoš spoločne so svojím družstvom nechýbal na žiadnom významnejšou cvičení v poslednom období. Vo výcvikových priestoroch opravoval vojenskú techniku, neraz ju pomáhal vytiahnuť z ťažkého terénu.

„Dedo“ Pravoľub Lamoš sa už teší, že čoskoro bude aj ozajstným starým otcom. Už dnes sa zastrája s potmehúdskym úsmevom, že aj z budúceho vnuka by rád vychoval vojaka...